Baobab

... lesná škola sa nemôže začínať letnou časťou? Odštartovali sme prelomový ročník Baobabu, na ktorom sa zúčastnili budúci vodcovia SLSK. Stádo devätnástich baranov, sedem členov RT a Tammy, ktorý všetko vie...

Ako sa to začalo

Baobab sa modernizoval. Už od júna nás Mija otravovala rôznorodými úlohami na Facebooku. Vynašli sme minimálne štyri spôsoby, ako zmerať plochu vlastnej nohy a z našich básní o nás samých, ktorými sme sa na Baobabe predstavovali, by sa dala vydať celkom slušná zbierka. Ešte sme sa vôbec nepoznali, ale vedeli sme o sebe všetko, čo vie prezradiť sociálna sieť.

Nastal deň D, miesto M, čas Č. Na konečnej zastávke v Zlatej Bani sa zhromaždili (takmer) všetci účastníci. Že neviete, kde to je? Nevadí, ja som tiež nevedela. Len poviem, že blízko je banská osada Dubník a kedysi sa tam ťažili opály. A presne tam smerovali naše kroky. Cestou sme hrali rozličné zoznamovacie hry a vymieňali si nepodložené klebety o Baobabe. V družnej debate sa nám mená rýchlo učili. Štyri Zuzky, traja Mišovia, traja Maťovia. Jednoduché.

Vietnamci

Samotný Dubník je už skoro opustený. Je tam iba pár domčekov, z toho polovica rozpadnutá. V jednom z tých lepších a na blízkej lúke sa konali tohoročné Fukoty – 10-dňová letná časť Vodcovskej lesnej školy Baobab. Jedna veľká chata Štátnych lesov SR, kde bývali organizátori, oproti menší domček so senníkom a kôlňou na drevo. Poniže chaty lúka pre naše stany a okolo krásne listnaté lesy. Čo je síce pekné, ale viete, ako ťažko sa zháňajú smreky a živica na táborák?

Hneď po príchode nás čakali práce na zveľadenie okolia. Všetci to určite poznáte z tábora – vykopať latrínu a wakan, osadiť vlajkový stožiar, pripraviť táborák, zriadiť sprchy a nástenku. Lenže aby to nebola nuda, urobili z nás lacnú vietnamskú pracovnú silu, ktorá si musí zarobiť na večeru. Rozdelení do pracovných skupín sme museli predložiť do výberového konania naše stavebné projekty, v ktorých sme museli stanoviť časový limit na naše práce. Nuž a na jednotlivé stavby boli vybrané tie najlepšie projekty – s najkratším časom realizácie. Ak sme limit nedajbože prekročili, strhli nám to z platu. Našťastie, na večeru si zarobil každý. A duple boli dokonca zadarmo.

Carpe diem

Denný režim bol skoro táborový, založený na idei, že spánok je prežitok - nie nadarmo sa táto časť Baobabu nazýva Fukoty. Doobedný a poobedný program však často vypĺňali prednášky a workshopy. V "prednáškovej sieni" nás čakalo nás množstvo informácií  a praktických úloh  a nebyť toho, že tieto bloky boli hojne prekladané účastníckymi drobničkami a inštruktorskými aktivitami, do guľatinových lavičiek by sme vysedeli jamky. Všetky tie drobné nástrahy baoživota však vynahradilo úžasné jedlo od majstra Tammyho, ktorý vie...

Pobite sa! Pobite sa!

Každodenným programom po večeri sa stala reality šou, kde sme sledovali modelový príklad vodcu, ktorý prišiel do nového, neznámeho oddielu. Naše rozhodnutia ovplyvnili, ako sa bude vyvíjať ďalší vývoj situácie. Vždy sa vyžrebovali dvaja rečníci, jeden za a jeden proti. Svojimi argumentmi mali presvedčiť väčšinu účastníkov. Situácia sa už od začiatku vyvíjala zostra, neboráčik vodca musel často riešiť zamotané, ba až kontroverzné problémy. Ešteže tam bol vždy prítomný Myšiak, ktorý občas krotil vyhrocujúce sa diskusie.

Kúpanie zakázané!

Po pár dňoch sa v našom okolí začali množiť rôzne bezpečnostné predpisy a upozornenia. Dozvedeli sme sa napríklad, že chodník ku ohnisku má sklon 12 %, za zamrežovaným pivničným okienkom sa schováva nebezpečné zviera a nemáme ho kŕmiť a že rebrík opretý o kôlničku je vlastne eskalátor mimo prevádzky. Uprostred tábora sa zrazu začali výkopové práce na čele s krtkom z rozprávky opretým o lopatku, pri latríne bolo zakázané bagrovať pre nebezpečenstvo výbuchu nahromadených plynov a na ovocnom strome žil svetielkujúci had, ktorý ukazoval smerom na RAJ /námestíčko so stanmi účastníkov/ a čakal, kedy si niekto zahryzne do jablka. Bolo zábavné, keď sme museli pre ešusy preliezať bezpečnostné zábrany s prilbou na hlave, lebo z neporušenej steny vraj padá omietka. A oznam "Zákaz kúpania" na sude s vodou v jeden deň upozorňoval na riziko napadnutia žralokmi, v druhý deň zase na podozrenie, že voda obsahuje ťažké kovy. Nečudo, veď všetky okolité potoky mali osemstokrát prekročený limit ortuti. Holt, banská oblasť...

Bane na vlastnej koži

Samozrejme, Baobab nie je len o teórii. Všetky informácie sme si hneď skúšali v praxi. S drobničkami mám vystarané na rok, workshopov bolo požehnane, no to, čo mi dalo najviac, boli veľké hry a obradovky.

Jeden podvečer sa tak učíme narábať s hasičskými hadicami a hasiacim prístrojom (vraj pred pár dňami vyšli do platnosti nové pravidlá BOZP), keď nás zrazu vyrušili výbuchy z blízkeho lesa, ktoré spustili alarm na aute. Okamžite sme vyrazili na záchrannú akciu do uránových baní, kde výbuch uvoľnil ťažké kovy a ožiarilo tri významné vedkyne, ktoré tu robili výskum nerastov pre zdravotnícke účely. Tri záchranné jednotky nasadili vlastný život, aby prekonali všetky nebezpečenstvá. Autentické prostredie,  pravidelné hlásenia z vysielačiek i reálne úlohy spôsobili, že sme sa kompletne vžili do situácie. Takmer sme skolabovali, keď sme zistili, že naša vedkyňa má na odeve zvratky a necíti si nohy. Ďalšie tímy však mali svoje špecifické problémy. Môže oheň, ktorý vám bráni vyjsť z bane, vzbĺknuť znova aj po zahasení CO2-kou? Môže. Stačí Tammy a fľaška ľubovoľnej horľaviny.

Korunku celému Baobabu nasadila záverečná RPG, kde organizátori využili všetok potenciál Dubnických baní a okolitého prostredia so suťami, šachtami, prepadnutými stavbami. Bolo tam všetko: očkovanie pred vstupom do zamoreného územia, dočasná stratu zraku a adrenalínové vezenie v kufri auta, utekanie pred strážcami a strach o vlastné životy, zbieranie indícií aj všadeprítomné riziko zo straty svojich kamarátov. Náš Sprievodca vedel, čo robí. Poznal miesta, kde sa nachádzali vakcinačné stanice, ktorými sme si museli dopĺňať protilátky proti nebezpečnému zamoreniu. Počas cesty sme museli prejsť cez mínové pole, zlaniť roklinu a hlavne – nebyť videný. Na vlastné oči sme videli, ako skupinu pred nami uvidel Strážca a snažil sa ich zneškodniť výbušninami. Štipľavý dym sa potom plazil banským výkopom až k nám. Čakala nás aj dilema, či obetovať jedného člena tímu, alebo podeliť drahocennú vakcínu medzi všetkých a riskovať otravu nebezpečnými chemikáliami. Po čase nám došli v tele protilátky a zasiahlo nás to všetkých. Zuzke patrí môj neskonalý obdiv, pretože nedostatok vakcíny sa na nej prejavil oslepnutím a ona aj tak bežala ako o život, keď nás prenasledovali hliadkujúci Strážcovia. Stálo to však za to – nakoniec, za ohnivou bránou, ktorú sme otvorili získanými indíciami, nás čakala naša budúcnosť...

Prehral som!

Toto si hovorím vždy, keď si spomeniem na Baobab. Ďakujem Ďurimu a Tammymu, že nás naučili tú šialenú hru. Jej jediným pravidlom je, že si nesmiete spomenúť na to, že ju hráte. Potom vznikajú zábavné situácie. Človek sústredene rozmýšľa nad vodcovským projektom, mrští čelo od námahy a odrazu vykríkne: "Prehral som!" a rozosmeje všetkých okolo seba...

Ale ďakujem aj Ďasanovi za nezabudnuteľné večery s ukulele a Hapčímu za všetky pamätné hlášky. A každému jednému za to, že tam bol a že sme všetci spolu BAOBAB POSITIVE.

Prehrala som...

Zuzana Vaneková – Samara
9. zbor skautov a skautiek Ružomberok

Poďakovanie podporcom vzdelávania v Slovenskom skautingu

Kurz Leadership - VLŠ Baobab podporili: Accenture nadačný fond - Nadácia Pontis a Nadácia Tatra banky. Ďakujeme.

 






Prvá časť kurzu Leadership - Vodcovská lesná škola Baobab /letná časť Fukoty/ sa uskutočnila 19. – 29. augusta 2010 v Dubníku - Zlatá Baňa pri Prešove. Členmi realizačného tímu boli: Lucia Trstenská - Fučo, Martin Kovalík - Tammy, Lucia Jakubíková - Luky, Michaela Jančárová - Luky, Eva Krabáčová - Medúza, Pavol Kaššák - Nebeský Portviš, Juraj Blichár - Ďuri a Michal Milla - Myšiak. Ďakujeme Silvii Cochovej - Mikanke, Petrovi Cochovi - Shamanovi a Richardovi Kunovi - Rudymu - inštruktorom Slovenského skautingu, za prijatie pozvania a ich úspešné lektorovanie programov na tomto kurze.